Výlet na Veľkú Javorinu
Keď po upršaných sychravých dňoch konečne svitol slnečný deň, rozhodli sme sa s kamošom podniknúť výlet na Javorinu. Z Piešťan sme cez Vrbové vyrazili na Starú Turú, kde nás privítali typické podjavorinské kopanice. Pri Holubyho chate sme odstavili svojho motorizovaného tátoša a vykročili sme do kopca.
Najvyšší vrch Bielych Karpát Veľká Javorina (970 m. n. m.) dostal svoje meno podľa pásma javorov, ktoré rástli pôvodne na temene vrchu. Dnes je táto oblasť už dávno odlesnená a pokrytá rozsiahlou lúkou. Na vrchole stojí televízny vysielač a z dolín sem smeruje asfaltová komunikácia.
Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Vrchol sa nachádza na slovenskej strane a má tvar širokého plochého chrbta. Preto je aj vyhľadávaným lyžiarskym strediskom.
Na Veľkej Javorine sa nachádza Prírodná rezervácia Veľká Javorina. Vyskytujú sa tu vzácne rastliny ako mliečivec alpínsky, bohaté populácie snežienky, mesačnice trvácej a chochlačky dutej. Živočíchy sú štandartne zastúpené poľovnou zverou ako je jeleň lesný, srna hôrna, diviak lesný a iné. Občas sem zablúdi aj medveď hnedý. V korunách stromoch môžte zahliadnuť ďatľa bielochrbtého či muchárika bielokrkého. Okolo potôčikov a studničiek sa vyhrievajú salamandra škvrnitá a kunka žltobruchá. Zo vzácnych živočíchov sa tu vyskytujú aj fúzače (alpský a bukový), ktorí sú „špecialistami na mŕtve drevo“ a viaceré druhy vzácnych pavúkov.
Javorina bola oddávna považovaná za jeden zo symbolov bratstva medzi Čechmi a Slovákmi, o čom svedčí aj kameň na jej vrchole s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Každoročným letným podujatím sú na vrchole Javoriny Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Tieto slávnosti nadväzujú na tradície, ktoré zaviedli štúrovci, keď sa tu stretávali s osvietencami z Moravy a Čiech. V r. 1847 sa tu dokonca zišiel hlúčok slovenských študentov, aby slávnostne uvítali prvé číslo „Orla Tatranského“. Tu v r. 1848 rovnako zorganizoval a prísahou vernosti zaviazal svoje dobrovolnícke čaty J. M. Hurban.
S Javorinou sa spája niekoľko ľudových povestí. Jedna z nich hovorí, že v hore Ježová je miesto nazvané „stolíky“, kde vraj Turci raz obedovali pečenú hydinu. Medzi ňou dominoval veľký kohút. Potom čo vodca Turkov povedal: „Ak tento kohút zakikiríka, opustíme kraj,“ sa vraj kohút postavil na nohy a zakikiríkal. Turek slovo dodržal a kraj opustili.
Ďalšia povesť hovorí, že zbojník Jano Žuchla, ktorý sídlil so svojou družinou na Javorine, sa „veterným oblokom“ spustil z čachtického hradu, aby týmto spôsobom uniesol peknú Aničku. Dopravil ju na Javorinu a urobil veliteľkou slovami: „Buď s nami ako kráľovná tých hôr javorinských.“