O Ružovom mlyne

Ružový mlyn. Mlyn plný paradoxov. Nie je ani ružový a ani sa v ňom nemelie. Napriek zachovanému technologickému vybaveniu na prípravu múky stíchol a jeho žarnovy zapadli prachom. Len holuby hrkútajúce na streche či všetečné vrabce skackajúce po dvore sú spoločníkmi objektu symbolizujúceho úpadok mlynárskeho remesla v Piešťanoch.
Piešťanský mlyn bol postavený v rokoch 1917 až 1918 – v období, keď boli Piešťany plné vojakov ranených
na bojiskách prvej svetovej vojny a mesačné prídely múky, masti a mäsa prichádzali oneskorene.
Vtedy sa Ľudovít Winter na základe rady Edmunda Tolnaya rozhodol postaviť v Piešťanoch mlyn, ktorý by umožnil zabezpečiť obživu zotavujúcim sa vojakom a zároveň by bol motorom priemyselného rozvoja mesta.

Stavba parného mlynu bola realizovaná podľa projektu inžinierov A. Bachracha a A. Harsányiho. Winterovci pomenovali mlyn podľa dcéry Ruženy. Názov Ruženin mlyn sa však neujal a už čoskoro ho všetci poznali ako Ružový mlyn. Zrejme preto, že v logu mlyna sa objavil znak trojruže symbolizujúci prosperitu a rozkvet mlynárskeho remesla.

Mlyn začal svoju prevádzku v roku 1918 a počas trvania medzivojnovej Česko-Slovenskej republiky bol jedným z popredných mlynských závodov. Svoj význam nestratil ani počas druhej svetovej vojny, keď Ľudovít Winter strávil vojnové roky v koncentračných táboroch. Po oslobodení sa vrátil do Piešťan a pokračoval v budovaní Ružového mlyna. Sortiment rozšíril o dnes už legendárny BB puding či výrobu vtedy absentujúcej detskej výživy pod názvom Panvita. V roku 1948 mu ho však komunisti bez milosti vyvlastnili.

Výroba múky a pekárenskych výrobkov prebiehala v Ružovom mlyne aj počas socializmu. Pracovný ruch za jeho bránami, žiaľ, ustal v roku 2002. V roku 2008 bol Ružový mlyn vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. História mlynárčenia sa v ňom ukončila a teraz čaká na svoj ďalší osud…