Príbeh Skleného mosta

Táto národná kultúrna pamiatka je dielom architekta Emila Belluša a spája centrum mesta s Kúpeľným ostrovom.

Kedy sa začína písať príbeh Kolonádového mosta?

S myšlienkou postaviť nový most, ktorý by nahradil dovtedajší drevený, prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Podľa jeho predstáv malo ísť o most s úzkou vozovkou, ktorého krytá kolonáda so zakomponovanými obchodíkmi mala chrániť chodcov pred nepriazňou počasia. Na jeho stavbu získal 1,2 milióna korún zo štátnych subvencií, milión venoval z vlastných podnikových prostriedkov a 1,5 milióna získal pôžičkou z fondu kúpeľnej komisie.

Projekt železobetónového mosta vznikol v rokoch 1930 až 1931 v spolupráci Emila Belluša a s Ing. A. Schwartzom z firmy Pittel Brausewetter. Realizovaný bol v rokoch 1931 až 1932, pričom nosnú spodnú časť projektoval Ing. Schwartz zo Švajčiarska a vrchnú nadstavbu mladý, vtedy len tridsaťročný architekt Emil Belluš. Žiaľ v roku 1945 vyhodili pri ústúpe Nemci časť mosta do vzduchu. Do pôvodnej podoby ho vrátila až rekonštrukcia v roku 1956. Jej autorom bol Ing. Miroslav Kollár. V nasledujúcich rokoch sa vykonávali iba údržbové práce.

Kolonádový most je najdlhším krytým mostom na Slovensku. Je dlhý 141,8 m a široký 12 až 16 m. Spočiatku slúžil rovnako chodcom ako i automobilom. Jeho konštrukcia je železobetónová. Tvorí ho sedem polí s nerovnakým rozponom, pričom najväčší rozpon má stredné pole. Kolonádovú pešiu časť delí po dĺžke zasklená stena na dve polovice. Jej umeleckú výzdobu výtvarne vyriešil Bellušov priateľ národný umelec Martin Benka. Na oboch stranách mosta je päť malých obchodíkov.

Pri vstupe na Kolonádový most smerom z centra Piešťan je umiestnená bronzová socha Barlolámača v nadživotnej veľkosti od R. Kuhmazera z roku 1933. Na priečelí mosta sa skvie nápis „saluberrimae pistiniensis thermae“ – názov oslavnej ódy Adama Trajana Benešovského z roku 1642. Keď prejdete mostom na Kúpeľný ostrov víta vás nápis „surge et ambula“ – „vstaň a choď“ -heslo piešťanských kúpeľov…